V tejto rubrike sa nachádzajú vojenské vtipy. Úloha rubriky „Vojenské vtipy“ nie je nikoho uraziť, strápniť, alebo sa nad niekým povyšovať. Ešte radi zdôrazňujeme, rubrika Vojenské vtipy nepoukazuje na žiadnu konkrétnu osobu, dej, alebo udalosť. Jedná sa len o zábavu s vymyslenými osobami, dejom, udalosťou.
Mladý vojak príde na základňu v púšti.
Pýta sa kapitána:
Šéfe, ako to tu môžete vydržať bez žien?
Dá sa, ale keď ti budú už veľmi chýbať, v maštali máš ťavu a tú použi.
Najprv sa mu to protiví, ale po dlhom čase predsa len príde k ťave.
Keď sa už vracia celý špinavý a spotený, spýta sa kapitána:
Šéfe, ako to robíte?
Normálne, sadneme na ťavu a ideme do mesta.
Rozprávajú sa dvaja dedkovia v parku na lavičke:
– Vieš čo? Ja ti už ani neviem, či som bol zranený v prvej alebo druhej svetovej vojne.
– To nič. Ja viem, že som bol zranený v druhej svetovej, ale neviem či som dostal guľkou medzi lopatky alebo lopatkou medzi guľky.
Generál sa pokúšal nastúpiť do preplneného autobusu, ale nejaký vojak sa prepchal okolo neho a obsadil mu miesto. Generál ho začal napomínať.
– Prepáčte, pán poručík.
Generál naštvane ukazuje na zlaté pásiky na výložkach.
– Oh, prepáčte, pán major.
Generál, zelený od zúrivosti, ukazuje na dubové vetvičky.
– Odpáľ, horár!
Ide človek okolo základne a pýta sa.
– Vojak, čo strážiš?
– Zbrane.
– A to mi povieš len tak? Čo keby som bol zlý špión.
Ratatatatatata.
– Kto by to bol o ňom povedal?!
Na vojenčine pri cvičných streľbách sa kapitán pýta vojaka:
– Vojak, čím sa vy vlastne živíte v civile?
– Prečo sa pýtate, pán kapitán?
– Ja nič, len vás tak pozorujem, že vždy, keď vystrelíte, tak vytiahnete vreckovku a poutierate všetky otlačky na zbrani.
Mladý dôstojník na ministerstve obrany pracoval dlho do večera. Keď konečne odchádza z kancelárie, vidí na chodbe generála, ako stojí pri skartovači s papiermi v ruke.
– Viete, ako táto vec funguje? – pýta se generál. – Môj pobočník už išiel domov a ja neviem ani kde se to zapína.
– Áno, pane.
Na to dôstojník pristúpi k prístroju, zapne ho, vezme generálovi z ruky papiere a vloží ich dovnútra.
(chvíľa ticha)
– A teraz, – hovorí generál, – by som z toho potreboval po jednej kópii.
Príde vojak za kapitánom a bez pozdravenia mu vraví:
– Prišla za tebou tvoja žena.
– Aké za tebou? Snáď za vami!
– Nie, za nami bola včera.
V Bagdade idú autom dvaja členovia Al-Kajdy a jeden hovorí druhému:
– Vieš čo? Vyhoď ma pred americkým veľvyslanectvom!
Na vojne:
– Póóózor! Čo sa to tam hýbe?
– Zemeguľa.
– Kto to povedal?!
– Galileo.
– Galileo nech okamžite vystúpi z radu!
Kapitán si po pol roku dá nastúpiť posádku:
– Výmena ponožiek !
– HURÁ !!!
– Diktujem: Mrkvička s Novákom; Hlavatý s Brucháčom …
Nástup na buzerplace, major řve jak sviňa:
„POZOR!!! Stůjte mi pořádně, nedrbejte se! Kdo to tam, krucinálfagot, stojí tak debilně?!? Vy tam vzadu s tím červeným baretem, postavte se pořádně!
„To je hydrant, pane majore…“
„Hodnost mě nezajímá, ať se postaví rovně!“
Vojáci nastoupí před velitele a velitel povídá: „Mám pro vás dvě zprávy. Jednu dobrou a jednu špatnou. – Nejdřív ta špatná: Máte naložit dvacet vagónů písku… A teď ta dobrá: písku máme dost.“
Utíkají dva partyzáni před Němci a vidí: nalevo les, napravo město.
První říká: „Půjdem do města.“
Druhý: „Tam nás najdou.“
První: „Půjdem do lesa.“
Druhý: „Tam nás najdou. Vlezem do studny a budem dělat ozvěnu.“
Za chvíli přijdou Němci a řikaj: „Asi sou v lese.“
Ze studny se ozve: „Asi sou v lese.“
„Možná sou ve městě.“
Studna: „Možná sou ve městě.“
„Třeba sou ve studni.“
„Třeba sou ve studni.“
„Hodíme tam granát a uvidíme.“
Studna: „Asi sou v lese.“
Plukovník:
– Tak vojaci, dnes budete mať IQ-testy. Napríklad: tráva je 20cm vysoká, lúka je 50m dlhá, koľko mám rokov?
Prihlási sa jeden a povie:
– 40.
– Ako si to uhádol?
– No tak u nás je jeden polodebil a ten má 20.
Veliteľ stojí pred nastúpenou rotou a hovorí:
– Vojaci, mám pre vás dve správy. Jedna je smutná a druhá je radostná. Najprv ta smutná: Máme naložiť 20 vagónov piesku. A teraz ta radostná: Piesku mame dosť.
Stojí vojak na stráži, okolo prejde generál a vojak nič. Generál sa vráti a pýta sa vojaka:
– Vojak, nemali ste má náhodou pozdraviť?
– Hej? A od koho?
Chlapec píše z vojny: ‚Mama, pošli mi buchty a 100 korún.‘
O týždeň mu príde list: ‚Milý syn! Buchty ti neposielam, lebo trúbu máme na vojne. A desať korún sa píše len s jednou nulou. Tvoja mama.‘
Synáčik generála v trestaneckom tábore sa díva do studne. Zavolá si jedného väzňa a hovorí mu:
– Tu sa postav na kraj, predkloň sa a vystri ruky.
Ten to urobí a chlapčisko ho sotí dolu. Chvíľu sa zasa pozerá do studne a zavolá ďalšieho:
– Zdvihni pravú nohu a upaž ľavú ruku.
Opäť chudáka sotí dolu a pozerá do studne. Vtom vyjde z domu pani generálová a zakričí:
– Karolko, prestaň sa už hrať tetris a pod obedovať.
Pod Trenčianskym hradom bola veľká bitka medzi Turkami a Slovákmi. Turci vystrelia guľu na hrad… Za chvíľu potom Slováci, potom Turci, potom Slováci, potom Turci, potom Slováci… a zrazu je ticho.
Turci kričia na Slovákov:
„Čo nestrieľate zbabelci!!!“
A z hradu sa ozve:
„Ja ti dám zbabelcov, však vy máte guľu!!!“
Príde dôstojník ponorky na mostík a pýta sa:
– Kto stlačil červený gombík?
Nikto nič.
– Pýtam sa vás, kto stlačil červený gombík?
Ticho ako v hrobe. Dôstojník kývne rukou a hovorí:
– A čert s ním s Novým Zélandom.
Pýtajú sa deti uja.
– Ujo, boli ste partizánom?
– Nein!
Silvestrovský večer na posádke. Veliteľ objednal dokonca i stripteas. Dievčina se objaví pred vojakmi, búrlivý potlesk. Dievčina odhadzuje jednu časť odevu po druhej a potlesk je stále slabší a slabší. Keď dievčina ostane celkom nahá na javisku, v sále je hrobové ticho. Dievčina celá zmätená hovorí:
– Chlapci, čo sa vám nepáčim?
A zo sály se ozve zastenanie:
– Páčiš, ale ako máme tlieskať jednou rukou?