Augustus


Augustus (* 23. september 63 pred Kr. – † 19. august 14), vl. menom Gaius Iulius Caesar Octavius, ako cisár Imp. Caesar Augustus, bol prvý rímsky cisár; vládol od roku 27 pred Kr.

 

Vstup do politiky

Pôvodný menom sa volal Gaius Octavius a bol prasynovcom G. I. Caesara, ktorý ho vo svojej poslednej vôli adoptoval (dostal meno Gaius Iulius Caesar Octavianus). Do politiky vstúpil v roku 44 pred Kr. ako Caesarov dedič. V roku 43 pred Kr. sa s pomocou vojenských oddielov zostavených z Caesarových veteránov stal konzulom. V októbri v tom istom roku spolu s Marcom Antoniom a Marcom Aemiliom Lepidom uzatvoril tzv. druhý triumvirát, spojenectvo, zamerané na odhalenie a potrestanie Caesarových vrahov. V roku 42 pred Kr. v bitke pri Filippach porazil M. Bruta a Gaia Cassia, iniciátorov vraždy. V nasledujúcich rokoch si obratnou politikou vybudoval v Ríme a celej Itálii pevnú pozíciu. Zhoršujúce sa vzťahy s Marcom Antoniom vyústili do vojny, ktorú Augustus rozhodol vo svoj prospech víťazstvom v námornej bitke pri Aktiu v roku 31 pred Kr.

 

Prvým rímskym cisárom

Svoju pozíciu neobmedzeného vládcu ríše legalizoval začiatkom roku 27 pred Kr., kedy sa v senáte naoko vzdal všetkých pozícií. 16. januára ho však senát požiadal, aby ostal na čele štátu. Nechal si udeliť čestný titul Augustus (Imperator Caesar divi filius Augustus) t. j. vznešený, ktorý pripojil za svoje nové meno Caesar. Toto meno ako aj novoudelený titul sa stalo základom mena nasledujúcich vládcov (v podobách cisár a cár pretrvalo do dnešných čias).

Za Augusta prešla štátna forma zriadenia Rímskej ríše z republiky do cisárstva a Augustus sa tak stal zakladateľom cisárskej línie. Celé prorímske smerovanie svojej politiky zhrnul panovník do titulu Pater patriae (Otec vlasti), ktorý si dal udeliť v roku 2 pred Kr. S týmto označením uvažoval už Caesar, a Augustus ho prijal ako vrchol svojich snáh a konečné vystihnutie svojho režimu.

 

Zlatá Augustova doba

Augustova vláda vytvorila podmienky pre rozkvet kultúry, najmä literatúry a umenia. Obdobie jeho vlády sa preto tiež nazýva zlatá doba rímskej kultúry. Kultúra sa významne podieľala na podpore Augustových snáh o posilnenie národného sebavedomia Rimanov a obnovu náboženských tradícií. Z jeho doby pochádzajú diela takých významných autorov ako sú Vergílius, Horatius a Ovídius. Augustus a jeho spolupracovníci prevádzali veľkolepú prestavbu Ríma.

V zahraničnej politike sa Augustus sústredil na zaistenie prirodzených hraníc. K ríši boli pripojené územia na juh od Dunaja – Raetia, Noricum, Pannonia a ďalšie. V Germanii sa snažil o expanziu k Labe. Tento úmysel mu však prekazila bitka v Teutoburskom lese v roku 9 po Kr., kedy vodca germánskych Cheruskov Arminius porazil tri rímske légie pod vedením Publia Quinctilia Vara. Asi dvadsaťpäť tisíc Rimanov bolo zabitých a sám Varus spáchal samovraždu. Doplatil tak na dôveru, ktorú v ňom Arminius, častý hosť pri jeho stole, vzbudil. Po tejto porážke Rimania uvoľnili všetky územia na východ od Rýna, ktorý sa tak stal hranicou rímskej ríše. Tým stroskotal pokus pričleniť k Rímu ako provinciu územie na sever od Dunaja a na východ od Rýna.

V roku 13 v predtuche blížiacej sa smrti spísal Augustus svoj testament a uložil ho v dome vestálok v Ríme. Obsahoval prehľad vojenských a finančných zdrojov ríše a závažný politický odkaz (Res Gestae Divi Augusti), známy ako Monumentum Ancyranum, pretože najlepšie sa zachovala jeho dlhá rytá kópia na stenách Augustovho chrámu v Ankyre (dnes Ankara), hlavnom meste jeho novej provincie Galatia. O rok nato v Noli pri Neapole zomrel.

 

Citáty:

Ponáhľaj sa pomaly.