Prepad do chudoby …

od autora: | 23 septembra, 2022

Už pred časom ma šokoval nový terminus technicus – pracujúca chudoba. Dovtedy som si nevedel nijakovsky predstaviť, že by mohol byť niekto chudobný, keď je zamestnaný s primeraným platom. No celosvetové otrasy najväčších priemyselných konglomerátov na svetových burzách súbežne s prepadom na finančných burzách ž v roku 2008 a aj na sklonku minulého roka odštartovali doteraz hádam najväčšiu celosvetovú krízu ekonomík, zameraných na trhové hospodárstvo – moderný kapitalizmus. Teoretici a vyznavači M- L teórie o kapitáli sa idú priam rozpučiť od samej pýchy, že vraj iba oni majú najúčinnejší patent na prosperitu spoločnosti a tým aj na ľudské šťastie žiť v dostatku a bezpečí. No ja to vidím tak, že na pozadí toho všetkého sú iba machinácie niekoho v pozadí, čo sa snaží vyrobiť nejaký nový model ľudskej spoločnosti, omnoho zlostnejší a hrozivejší ako všetky doteraz známe zločinné ideológie, reprezentovaný ideológiou liberálnej demokracie. Je to očividné hlavne na pôsobení a konaní EÚ, ktorá nemá v úmysle pomáhať slabším, ale iba udržať status quo hegemónie tých najväčších a najbohatších krajín ako je Nemecko či Francúzko a naopak všemožne zoslabovať a zničiť pretrvávajúce národné štáty. Ako inak si vysvetliť skutočnosť, že EÚ ide trestať za svoj názor maďarských občanov, ktorí už niekoľkonásobne za sebou zvolili Fides a jej predsedu Viktora Orbána v demokratických voľbách a neustále ich EÚ za ich slobodnú vôľu napadá zmyslenými teóriami o nedemokratičnosti a bezprávnosti v Maďarsku. K nám je EÚ priaznivo naklonená iba preto, že z našich vládnych politikov a Čaputovej sa stali jej pätolízači spolu s tlačením sa do zadku USA. Je to vidieť aj na prebiehajúcej vojne na Ukrajine, ktorú všemožne dodávkami zbraní predlžuje súčasná americká administratíva na čele s Bidenom, čomu prispievajú svojou hrivnou aj naši vládni politici. No je to iba jedna stránka mince, môj názor je stále ten istý, táto ekonomická, finančná a enrgetická kríza nie je spôsobená vojnou na Ukrajine, ale započala omnoho skôr a to v kanceláriách najväčších svetových korporácií, v mysliach miliardárov či MMF a ECB – ktorí sa enormným zdražovaním všetkého na čo sa dá len spomenúť snažia od ľudí vytiahnuť čo najviac peňazí, ktoré ich vinou výrazne časom stratili svoju hodnotu a oni potrebujú v záujme svojich obrovských ziskov takto znovu získať strácané bohatstvo pre veľkú infláciu. Euro už dlhodobo tancuje na hrane v porovnaní s paritou s US dolárom, keď jeho súčasná hodnota sa od jeho zavedenia zrejme dostala pod úroveň 60 % jeho pôvodnej hodnoty. A toto všetko musia niesť na svojich bedrách obyčajní, slušní a dobrí ľudia aj keď to nie je vždy pravidlom. Superboháči predsa nemôžu chudobnieť !!! Až sekundárne sú pdľa môjho názoru príčinou takéhoto stavu prebiehajúce a stále sa zosilňujúce sankcie voči Rusku, ktoré celkom poľahky takéto obmedzenia prekoná, ale naopak Europa a možno aj zbytok sveta bude mať problémy s dostatkom fosílnych palív.
Podľa všeobecne uznávaných teórií je zo sociálneho hľadiska delená akákoľvek ľudská spoločnosť podľa dosahovaných príjmov a spoločenského postavenia delená na chudobných, strednú vrstvu a bohatých. Podľa štatistík je vraj naša krajina čo sa týka životnej úrovne hlavne za terajšej vlády kdesi na chvoste krajín EÚ. Je však paradoxom, že naša stredná vrstva sa v celoeurópskom ponímaní radí k tým bohatším krajinám, avšak toto je zrejme iba tým, že po novembri 1989 sa majetkovo štát vysporiadal s ľuďmi tak, že im za istých podmienok za dostatkovú cenu umožnil odkúpiť dovtedy štátne nájomné byty, čo v západných krajinách je takmer neznáma vec. Avšak aj pani Radičová v jednej TV debate pred časom povedala, že sa u nás stredná vrstva nejako potichúčky vytráca. No určite je to spôsobené aj súčasnou neutešenou situáciou, keď vládna koalícia účinne nepomáha postihnutej populácii a je jedno či chudobným, či strednej vrstve, či podnikateľom, alebo dôchodcom, mala by pomôcť účinne a celoplošne všetkým a nie iba niektorým vybraným skupinám ako sú rodičia s deťmi. Pomôcť potrebujú všetci, aj tí, čo by to na prvý pohľad nepotrebovali – živnostníci a podnikatelia. Štát nepomáha a zabúda na to, že všetci sú platiteľmi daní a ak bude ich výška malá, bude chudobnieť aj štát. A to sa výsostne dotýka hlavne strednej vrstvy, ktorá svojou veľkou kúpnou silou dokáže ešte zatiaľ platiť čoraz drahšie tovary a služby. No tiež je pravdou, že hlavne mladá generácia i cez to všetko, že štát mladým rodinám nestavaním nájomného bývania sa neúmerne zadlžujú v snahe čo najskôr mať vlastné bývanie aj za cenu enormného zadĺženia na desiatky rokov bez toho, že by domysleli aj to, že sa im nebude finančne vždy dariť tak, ako doteraz, keď mali dostatočný príjem na splácanie úverov. Jediný, ktorý na tom zarábajú sú banky, ktoré aj cez veľké zisky sa odmietajú s nimi podeliť. Je popritom zaujímavé, že v tých vyspelejších západných krajinách sa tí bohatší masovým prispievaním do rôznych sociálnych programov snažia s určitým nadziskom podieľať na vyrovnávaní sociálnych rozdielov, ale v našej krajine tak tomu nie je a to ani vo firmách z vysokými prebytkami ziskov a ani jednotliví boháči a to je smutné. Je ale tiež pravdou, že je u nás národným športom prachobyčajná ľudská závisť a preto aj tí menej majetnejší a tí s nižšími príjmami sa neúmerne zadlžujú iba preto, aby mohli svojmu okoliu dokázať že majú na vilu, na dve tri autá a na prepychové dovolenky. Dôkazom je aj to, že sa neustále zvyšuje percentuálny podiel ľudí aj so spotrebnými úvermi, keď je to číslo v súčasnosti na úrovni 47 %. Dosť šarapaty medzi ľuďmi robí aj to, že sa takýto ľudia svojou nezodpovednosťou a prehnanými ambíciami potom dostávajú do takmer neriešiteľných situácii a to iba preto, že nevedia reálne posúdiť svoju finančnú situáciu a to veľakrát aj v situáciách, keď niekedy aj nie vlastnou vinou nedosiahnu takú úroveň v pracovnej kariére a potom sa prepadávajú na dno, keďže je to spojené aj s ich finančným ohodnotením.
TV debaty v nedeľu opäť neriešili ani nevyriešili to, čo ľudí zaujíma najviac, či im vôbec a ako vláda pomôže. Opäť sa debaty niesli poväčšine ba v rovine vzájomného obviňovania kto a v akej miere nesie zodpovednosť za daný stav spolu so vzájomným osočovaním. Z toho sa ľudia nenajedia ani si nezakúria. Účinná pomoc ľuďom je tak stále kdesi v závoze a iba na papieri, či v ústach vládnych politikov. Jediným politikom, ktorý ako tak znesie kritiku verejnosti je najväčší bojovník za obyčajných, slušných a dobrých ľudí, pán Fico. V TV debate za päť minút dvanásť dokonca presvedčil aj Kollára ako konať v prípade sankcii EK na Maďarsko, či aj v prednostnom rokovaní a hlasovaní o jeho návrhu n zmenu Ústavy SR na konanie predčasných volieb. Iniciatíva Pellegriniho podmieniť hlasovanie o odvolávaní Matoviča tým, že SAS bude hlasovať za predčasné voľby a dať hlasy strane SAS je na dlhé ruky aj preto, že s najväčšou pravdepodobnosťou s návrhom Hlasu – SD nebude SAS-ka súhlasiť. Okrem toho hrozí že ak by sa potom aj táto strana vrátila do koalície je viac ako pravdepodobné, že by OĽANO z takejto vlády odišlo a tiež je absurdné, aby sa odvolávali nezávislí odborníci s postov ministra, keď prakticky ešte ani nezačali pracovať. Najčistejšie a najpriamejšie riešenie je prednostne prerokovať Kollárov návrh, keďže aj v tomto prípade nie je vôbec isté, či by prežil druhé čítanie v NR SR. Takže to vychádza tak, že je opäť nádej ľudí veľmi malá a najpravdepodobnejšie je, že bude vyhlásené referendum v dobe, ktorá vyhovuje iba ak vládnym politikom a Čaputovej s neistým výsledkom. Protestné zhromaždenie je presunuté na 20. 9. 2022 a má sa konať aj s účasťou opozičných politikov, čo nie je zrejme najšťastnejšie riešenie aj keď pán Fico proklamuje, že vystúpia až potom ako dohovoria zástupcovia nespokojnej verejnosti. Môže to mať opäť za následok, že nepríde veľa ľudí a výsledok bude takisto neistý. Inflácia už prekročila 14 % a je predpoklad, že do konca roka ešte stúpne, no hádam najväčší prepad sa dá očakávať v roku 2023, keď negatívne dopady neúmerného zdražovania cien a energií budú omnoho vyššie a ľudí to zasiahne omnoho viac. Som ale prekvapený z toho, že ani veľmi nebadať, že by si nejako ľudia začali odtrhávať sústa od úst, veselo nakupujú drahé tovary a služby, berú si nepremyslene spotrebné úvery na kadečo, jazdia so svojimi autami hádam ešte viac akoby očakávali nejaký skorý koniec sveta. No to určite nenastane a preto by si mali ľudia konečne uvedomiť, že v ich situácii nie je iná cesta ako sa iba vhodne prispôsobiť a svoje možnosti zladiť s reálnou skutočnosťou, lebo iba tak sa dajú ťažké časy prežiť, keď vláda nepomáha a náklady na život neprimerane stúpajú. Žiť ale nad pomery v dnešnej dobe aj za cenu neúmerného zadlžovania za situácie, keď neviem ako to budem splácať je obrovský hazard s vlastným životom a životom svojich blízkych. Boháči nebudú ani teraz strádať a hladovať, majú dosť bohatstva, aby mohli žiť tak ako doteraz, no tí chudobnejší a menej úspešní by sa mali konečne zobudiť a prispôsobiť svoje výdavky tak, aby mali aspoň na najzákladnejšie životné potreby, boháči ani vládni politici im nepomôžu a tak je namieste rečenie – pomôž si človeče, potom ti aj Pán Boh pomôže. Na nejaké násilnosti by sme mali zabudnúť, budujeme predsa demokraciu, ale nemali by sme podporovať tú liberálnu, čo to všetko spôsobila u nás prostredníctvom terajšej neoliberálnej vlády.
Autor: Josef Slavik, Foto Pixabay zdroj Frantisek_Krejci

Share

Tweet

Whatsapp

Print

0Shares

Príspevok Prepad do chudoby … je zobrazený ako prvý na Slovensko Aktuálne.